Aj ten najsilnejší lev zostarne a zoslabne. Keď je mladý a na vrchole svojej sily, loví a dominuje nad ostatnými zvieratami. Staroba však nevyhnutne prichádza ku všetkým.
Starý lev už nedokáže uloviť korisť, je pomalý a nedokáže sa brániť. Potuluje sa krajinou a čaká, kým ho opustí šťastie. Nakoniec ho hyeny zatlačia do kúta, roztrhajú ho a zjedia zaživa. Ani smrť nie je dôstojná.
Tento osud levov nám pripomína pominuteľnosť našich vlastných síl a schopností. V mladosti sme krásni, zdraví a plní energie. Dokážeme pohnúť horami. Ale ako starneme, naša pokožka sa vráskavie, svaly a myseľ ochabujú.
Z pána tvorstva sa človek mení na bezmocnú bytosť, odkázanú na starostlivosť a láskavosť iných. Naša krása a sila sú dočasné. Každý, kto sa dožije dostatočne vysokého veku, sa stáva zraniteľným.
Preto by sme mali byť pokorní a vážiť si dar života aj v starobe a chorobe. Nemali by sme mladým závidieť ich silu a krásu, veď aj my sme ich kedysi mali. A budeme si na ne opäť spomínať, keď príde náš čas slabosti.
Namiesto márnej honby za mocou a bohatstvom je lepšie zamerať sa na to, ako môžeme pomôcť druhým okolo nás. Prejavujte súcit a láskavosť chorým, starým a slabým. Veď aj my sami nimi raz budeme.
Život je krátky, tak ho využime na to, aby sme okolo seba šírili viac lásky. Pomáhajme chorým a núdznym, kým ešte môžeme. A možno sa nám dostane pomoci, keď príde čas našej bezmocnosti.
Buďme k sebe trpezliví a láskaví. Veď všetci putujeme cestou života, na konci ktorej číha smrť. S trochou lásky a porozumenia si však môžeme túto cestu uľahčiť – sebe aj ostatným okolo nás.
Be With Love
